Prihlási sa Prihlási sa | Registrácia Nová registrácia
Bratislava Live | Rescue Online | Sereď Online | Reportér 24


Dnes je 8. 11. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Expedicia  Za polárny kruh 2016
Označenie inzercie
Expedicia Cernobyl 2016
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
ATELIER MAJKO
Označenie inzercie
Vysivanie na textil
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
INFOSLOBODA Transparentnos v samospráve
Označenie inzercie
Karol Voltemar  - cesta okolo sveta na bicykli
Označenie inzercie
Bratislava na fotografiách
Označenie inzercie
Videá

Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway - 9 288 km smerom na východ, alebo "Na to, že doma je najlepšie prídeš iba na cestách..."

200

Na jar v 2010 roku si čitatelia  SOL  mohli prečíta článoček:

Kam na dovolenku budúci rok? - čo takto skúsi viacej ako 10 tisíc km cez Rusko Transsibírskou magistrálou?

Miloš Majko        22. 03. 2010 15:22:46            Cestovanie |

Každý si ideálnu dovolenku predstavuje inak. Od pobytu vo svojej záhrade, cez jazerá v blízkom okolí, dovolenku na plážach Čierneho mora v Bulharsku či pri tradičnom Jadrane v Chorvátsku. Tí náročnejší snáď vyskúšajú overené dovolenkové destinácie v severnej Afrike či Ázii. Prípadne výhodné letenky do USA, možno Thajsko. Čo tak niečo, čo trochu zaváňa minulosou, no určite neistotou a slušnou dávkou trúfalosti? Na čo narážam? Rusko. Nie letecky a s cestovkou. Nie turistické destinácie. Rusko ako také. Celé. Z Bratislavy do Moskvy. A ďalej. Vlakom. Až do Vladivostoku - na ďalekú Nachodku. Prejs vlakom celú Transibírsku magistrálu. Tra dlhú 9288 km (Moskva - Vladivostok), popri ktorej leží 89 väčších miest, z ktorých sa aspoň niekožko oplatí vidie. Moskva, Nižnij Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok. Z Európy do Ázie cez tundru, tajgu a stepné oblasti, okolo jazera Bajkal až k Japonskému moru, resp. Tichému oceánu. Cez 16 vežkých riek - Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri. Iba kúsok od Nachodky a hraníc so Severnou Kóreou. Iba na skok od Japonského ostrova Hokaidó. Cez devä časových pásiem. A to za predpokladaných cca 18 dní. Predpokladaný termín akcie: - september 2011. Dá sa predpoklada, že cesta bude náročná a vyžaduje si team minimálne štyroch aspoň ako tak skúsených cestovatežov. Kto má záujem akcie sa zúčastni, môže sa ohlási na e-mail redakcie.

- - -

v ktorom som sa snažil vyzva záujemcov o cestovanie na trasu, ktorá mnohým možno vyráža dych. Krížom cez celé Rusko až do východoruského  Vladivostoku.  Vlakom  takmer 10 000 km. I keď v diskusii otázky padli, reálne sme zatiaž a to doteraz snáď dvaja či traja úplne istí záujemcovia. Svoju výzvu som zopakoval ešte asi dva razy. Výsledok žiaž rovnaký. Automaticky som si položil otázku, prečo?

Nuž, asi to bude tým, že ešte stále tajomné Rusko a ešte stále pocit, že cesta nemôže by ciežom. Či sú pocity pravdivé, si nechajme poveda od tých, ktorí túto  "štreku" už absolvovali...

Dávame slovo najskorej encyklopédii s niekožko múdrymi údajmi a následne  Ferovi Škoríkovi  s  Andrejom Sahulom Lubošovi Tomkovi s Tomášom Dzurenkom. Všetci títo   Transsibírsku magistrálu absolvovali. Tam i spä vlakom. A so všetkými štyrmi sme sa krátko pred vianočnými sviatkami stretli v štúdiu pri verejnom nahrávaní cestovatežskej relácie, ktorú máte možnos práve sledova.

- - -

Transsibírska magistrála, (rus. Транссибирская магистраль, skrátene Транссиб) je najdlhšia nepretržitá železničná tra sveta a hlavná dopravná tepna Ruska. Má dĺžku 9 288 km z Moskvy do Vladivostoku na pobreží Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 v blízkosti Vladivostoku a bola ukončená v októbri 1916 vysvätením mosta cez Amur pri Chabarovsku. Celková elektrifikácia bola dokončená po 74 rokoch dňa 25. decembra 2002.

Každý druhý deň opúša legendárny „Vlak č. 2 (Rossija)“ Jaroslavžskú železničnú stanicu a po siedmich dňoch a 9 288 km končí vo Vladivostoku pri Japonskom mori. Na tejto najdlhšej železničnej trati sveta prechádza vlak pri kilometri 1 777 uprostred tajgy na mieste označenom obeliskom hranicu medzi Európou a Áziou. Tra prebieha 7 000 km zo západu na východ a 3 500 km zo severu na juh. Pretína prevažne tundru, tajgu a stepné oblasti.

Popri magistrále je 89 miest, medzi inými Moskva, Nižnij Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok.

Transsibírska železnica pretína 16 vežkých riek: Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri.

Na Transsibírsku železnicu sa napája celý rad železničných dráh do Strednej Ázie (Astany, Taškentu, Ašchabadu), do Číny a Mongolska (Ulanbátaru, Pekingu) a aj smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Najdôležitejšie údaje o  Transsibírskej magistrále - Trans Siberian Railway

  • Európou prechádza 1 777 km, Áziou 7 512 km magistrály.
  • Míňa 87 vežkých miest s počtom obyvatežov nad 300-tisíc (v piatich z nich presahuje počet obyvatežov jeden milión – Moskva, Perm, Omsk, Jekaterinburg a Novosibirsk.
  • Magistrála pretína 16 vežkých riek, najnebezpečnejšia z nich je Chor, ktorej hladina sa počas záplav dvíha o 9 m.
  • Najvyššie položeným miestom je Jablonovyj pereval (1 040 m nadmorskej výšky) 6 110 km od Moskvy.
  • Najnižšie položený je bod 4 m nad úrovňou mora medzi stanicami Amurský záliv a Ugožnaja.
  • Najvyššie násypy sú v okolí rieky Chilok, približne 20 m.
  • Najpriamejší úsek, 600 km bez akýchkožvek vyvýšenín a kopcov, sa tiahne medzi riekami Ob a Irtyš.
  • Najdlhší je most cez rieku Amur – 2 612 m.
  • Na trase je 15 tunelov, najdlhší meria zhruba 7 000 m a vedie popod rieku Amur, paralelne s najdlhším mostom. Keďže hlavná trasa vedie cez most, prvenstvo medzi používanými tunelmi získal dvojkilometrový Tarmančukanskij tunel.
  • Okolo jazera Bajkal sa tiahne železnica v dĺžke 207 km, 39 kilometrov kožají vedie po brehu Amurského zálivu Japonského mora.
  • Najnižšie teploty až -62 stupňov Celzia namerali na trase Mogoča – Skovorodino.
  • Hlavná stanica v meste Novosibirsk je najväčšou stanicou pozdĺž celej magistrály. Svetová rarita – železničná stanica postavená z mramoru sa nachádza v meste Sžudjanka na južnom brehu Bajkalu.

Zdroj: Internet

- - -

Denník  Fera Škoríka

Deň prvý 01.09.2008 – tam lietadlo + lietadlo + vlak

Let z Blavy podža cestovného poriadku 5.20 ráno. Prílet do Prahy o 10 minút skorej ako bolo v pláne. Asi sme leteli dole vetrom. Výška 5600 m, -13 st. Celzia. V lietadle podávali občerstvenie (kávu, čaj, džús, vodu) Ja som si dal čaj a samozrejme som polovicu rozlial. Dal som si lieky, zajedol sladkým pečivom, tiež ho dávali v lietadle. Pristátie O.K. Na letisku sme si s Andrejom dali 2 malé plzeňské pivá, cena 300 českých korún – šok. Takto ďaleko nedôjdeme!!!

Pozn. Pri prechode do letovej zóny v BA sme museli odovzda (zahodi) fžaše s vodou. Ja som mal pol litra a polovicu som vypil. Andrej mal liter a pol a tiež vypil polovicu. V letištnej hale sme posedeli, počítali nakúpené noviny a časopisy, dojedli svoje zásoby a nastúpili do lietadla. (bolo zábavné pozorova prechádzajúcich žudí rôznych národností a rás. Najkrajšie boli deti. Pohyb po letištnej hale brali akosi samozrejme, ako doma) Bez problémov sme odštartovali z Ruzyni a po 2 hodinách (jedlo, pitie ako v lietadle) sme pristáli v Moskve. Na pasovej kontrole sa vytvoril taký húf žudí, že sa bude čaka asi hodinu. Išiel ma šžak trafi. Kolená boleli na hovado, ale zvládli sme to. Potom sme sa predrali cez prostituujúcich taxikárov a odolali sme ich ponukám. Po výmene peňazí sme našli autobus k metru. Pýtajúc sa žudí na správny autobus, sme narazili na poklad. Volal sa Georg. (to sme ešte vtedy nevedeli.) Bol mimoriadne ochotný. Ujal sa nás napriek svojim povinnostiam a metrom nás doviedol až na stanicu Jaroslavskaja. Pofotili sme sa v metre, vymenili adresy a telefónne čísla. Bol naozaj obetavý. Na stanici sme ukazovali železničiarom lístky, ale nikto im nerozumel. Batožinu sme dali do úschovne (170 rubžov), našli bufet, zajedli boršč, vypili pivo, prešli trochu po meste, vymenili peniaze, dokúpili proviant, dočkali sa vlaku a nastúpili naň. Odchádzal presne o 9.26 moskovského času. V tesnom kupé (4 lôžka) sme boli traja. Ja + Andrej + Táňa – 35 – 40 ročná baba, vežmi sympatická. Ponúkli sme ju slivovicou, ona nás salámom (kalbasa) a hneď sme boli priatelia. Cesta sa začala pekne, rozpršalo sa, uložili sme sa spa.

Deň druhý 02.09.2008 – tam – vlak

Kupé máme na žavej strane v smere jazdy. Spalo sa O.K. Táňa nás prijala na stravu, my sme sa nebránili. Na stanici Balezino sme stáli 20 minút a za pomoci Táni kúpili 2 sušené ryby. (fotodokument) zjedli sme ich a potom sme išli na pivo do reštauračného vozňa – 5 vagón v predu od nás. Pivo Sibírska koruna + zlatá bočka (sud). Za oknom daždivo. Tam je voda a vo vagóne voda netečie. Sú to lajdáci! Táňa mi kúpila mapu. Pospali sme trochu a o 20.00 povečerali. Večeru zas pripravila Táňa.(Večerali sme kašu v prášku + rybu + uharek).Asi u nej doma (Chabarovsk) požiadame o politický azyl.  (sprcha, spojenie s domovom cez SMS-ky. Aj podža buzoly máme dobrý smer (niekedy to však hapruje).

Deň tretí – streda 03.09.2008 – tam – vlak

Dobre sme spali. Slnko osvecovalo rovinatú krajinu. Ranná hygiena + štamprlík slivovice. Raňajkovali sme salám, pomazánku, chlieb, kôpor, petržlenovú vňa a pivo. Všetko okrem piva dodala Táňa. Zastávka v Omsku, slniečko, fotografovanie, vežké mesto. Ďalšia zastávka Barabinsk, 42 min. Pohžadnica Pažovi, nákup syru, pirôžkov (dážď, pršalo) Zajedli sme si, pospali, počítali, cesta ide bezva. Dobre sa sleduje na mape. Debata – politika. Zastávka Novosibirsk – pekná stanica, Andrej fotil ako divý. Time – rozdiel 3 hodiny – 22.35 už tma. Učím Táňu aj Andreja sudoku. Ideme spa, aby sme privykli na časový posun.

Deň štvrtý - štvrtok, 04.09.2008 - tam - vlak

Rozpačitý budíček. Hygiena, slivovica, atď. Pozval som Táňu a Andreja do jedálneho vozňa, lebo asi mám meniny. Dali sme si fžašu šampaňa, údený jazyk, chren, pojedli a popili a jednu fžašu šampaňa vzali saboj. Na zastávke Iljanskaja - 20 minút, sme kúpili "manty" (plnené perky s mäsom). Dobre sme sa najedli, petržleňová vňa a uhorky k tomu, zapili pivom a oddychovali. Potom sme dopili fžašu šampaňa. Táňu rozbolela hlava a ja  som ju vyliečil presopunktúrou a humorom. Andrej všetko fotí, to nám zachová spomienky. Mali sme návštevu. Sprievodca (dežúrnyj) z druhého vagóna. Nᚠnepije. Je to podozrivé. Asi je musulman. V kupé je stále dobrá nálada. Doma je 17.00 hod. Moskovský čas 19.00 a tu na zastávke Tulun 24.00. (nie je to z alkoholu) (Sprchoval som sa)

Deň piaty - piatok, 05.09.2008 - tam - vlak

Vstali sme, keď svitalo, aby sme videli Bajkal. Táňa úspešne nakúpila ryby (omol), údený, na horúco i studeno. Bol to zaberák, pretože vlak na stanici Sludanka stojí iba 2 minúty. Táňa to bravúrne zvládla a nakúpila ryby 4 + 4. Bola to pochúka nad naše očakávanie. Fotodokumentácia.

Zjedli sme z rýb 5 kusov a museli ís na pivo do reštauračného vagóna. Sediac pijúc pivo sme sa kochali v krásach Bajkalu, okolo ktorého išiel vlak 2,5 hodiny. (Andrej šalene fotil) Debata (deti, alkohol, život), oddych, noviny. Obed - polievka a ryba v oleji od Táni. Zas oddych. Príroda, nákup na peróne na stanici Chytok. Dojedli sme syr, debata - príjemný deň. Všade kupujeme miestne pivo. Obyčajné - Ošakov. Časový posun nám robí problémy. My so spaním napr.: toto píšem o 14.45 SEČ. MČ = 16.45 a miestny čas - 22.45 hod. Tma. Spa sa nám ešte nechce, ale ideme sa prinúti. Dnes sme pili na Bajkal, príjemnú cestu a Andrejovu dcéru Kiku, ktorá podozrivo úspešne spravila šoferák. (dobre, že nechodíme doma po ulici, sme zachránení!)

Deň šiesty- sobota, 06.09.2008 - tam - vlak

Budíček o 03.00 MČ, 09.00 miestneho času (doma je 01.00 - noc). Za oknom vežmi zaujímavý kraj. Kopce bez stromov, údoli riečky Šilky a v ňom riedko dediny. Pastviny a holý kraj vytvárajú krásnu scenériu. Stojíme v meste Černiševsk Zabajkalskyj. Za pomoci Táni my pakupíli vareniky s kapustou a zemiakmi. Táňa zohriala párky a obed bol hotový. Super. Potom víno v reštauračnom vozni, oddych, sledovanie krásneho kraja. Dlhý čas 2 - 3 hodiny sme išli vedža rieky .......... vežmi vhodnej na splav!!! Vlak naberal meškanie 2 hodiny. (nikakoj problem) Nᚠkamandír - Táňa napísala sprievodcovi pochvalu. Skromná večera, chlieb + syr + petržlenová vňa + pivo + pálenka. Test telefónov - Táňa nám volala a fungovalo to. Výmena adries a telefónnych čísel. Školenie Táni o maršrute po SK a ceste do Prahy. Krásny deň, slnečno, krajina O.K. Meškanie sa zmenšuje, vlak ide jak utrhnutý. Hygiena a spánok. P.S. Andrejovi zhorela nabíjačka na telefón, je z toho úplne vedža. (Kedy sa vráti?) Celú noc bude o tom duma.

Deň siedmy - nedeža, 07.09.2008 - tam - vlak

Slnečné ráno, nebo čisté, sme vyspatí. Kraj ako okolo Žarnovice, len málo dedín. Zobudili sme sa v dedine Burjeja. MČ - 03.15, doma 01.15, miestny čas 09.15. Na ďalšej zastávke Oblučie, sme kúpili potraviny a plody. Takéto jedlo: dusená kapusta + kotlety (fašírky), ryžové jedlo plov a tzv. paparatník orljak. Je to taká zelená dusená rastlina z tajgy - všetci to kupovali ako diví. Kúpili sme aj veniec liany, ktorý tu volajú limonik. Robí sa z toho nápoj - čaj. Je osviežujúci, posilňujúci (afrodiziakum). Má i plody - jagody a oni majú tie istéí schopnosti. Vypadajú ako ríbezle. Táňa radila. Boli sme v reštauračnom vagóne na červené víno s čokoládou. (rozlúčka s Táňou.) Blížili sme sa k Chabarovsku. MČ - 10.55. Prechádzame rieku Amur, dlhý most 4 km, rieka 1 km, lodná premávka. Táňu čaká Valerij. S Táňou sme sa rozlúčili, s jej mužom zoznámili. Doniesol nám sušené ryby, ktoré Táňa telfónom objednala. (sympaák) Na ďalšej stanici Viazamskaja sme kúpili tortu. Výborná, karamelová + pivo. Cez vlak prechádzali policajti 2 muži a 1 žena. Keď nám videli na pultíku pálenku, prikázali ju schova, neukazova na verejnosti. (Zákon) Pálenku sme preliali do fžašky od vody a bolo vybavené. MČ 14.00,  SEČ, 12.00. a miestny čas 21.00. Slnko zapadlo, zotmelo sa. Na zastávke Bikin, kúsok od Vladivostoku (cca 500 km) pristúpil pripitý molodec, ktorý išiel zo svadby. Trochu sme pokecali, (politika, život) a išli spa.

Deň ôsmy - pondelok, 08.09.2008 - tam - vlak + hotel + mesto + more

Vladivostok - nᚠciež, nás privítal ešte tmou. No rýchle sa rozvidnievalo. Záchody na stanici (12 rubžov, stupačky) zážitok! Potom cesta peši k hotelu Ekvátor. Stretali sme deti, čo išli do školy, čistučké ako zo škatužky. Vež rodičov ich doviezlo na autách, aj drahých väčšinou. Riadenie vpravo, dovoz z Japonska. Hotel dos vežký. My sme si objednali a zaplatili najlacnejšie možné ubytovanie. Izba skromná, ale čistá, televízor, stará chladnička (bez poličiek), telefón. Ís na hotel peši bolo pre mňa únavné, ale oplatilo sa. Videli sme krásne more a východ slnka a žudí, čo sa už kúpali. Ideme aj my. Poplatok za hotel 2 x 2 noci 4200 rubžov. Sú v tom aj raňajky. Cesta vlakom merala 9288 km (Moskva - Vladivostok) Oproti domu je + 9 hodín, oproti Moskve + 7. Už sme sa usadili vo Vladivostoku, najedli, pospali 2 hodiny a vyrazili na pláž. Kúpanie v Tichom oceáne - Japonské more. Voda teplá a čistá, plហšpinavá. Plávanie super. Foto. Prechádzka mestom, výmena peňazí, nákup večere. Večera - ryba, chleba, pivo a spánok.

Deň deviaty, utorok 09.09.2008 – pobyt v hoteli Ekvator

Budíček, raňajky v hoteli. Slabé, ale chutné. Andrej – volské oko, špekáčik, chlieb, kondenzované mlieko, maslo, toustíky a čaj. Ja – sendvič, šunka, syr, koláčik, mlieko, jogurt. Po raňajkách spánok, asi do 13.00 hod. miestneho času. Pátranie na recepcii po Slovákovi (misionár otec Peter – neúspešné. Prísžub na zajtra.) Prechádzka polostrovom – mestom, foto, kvas, parená  buchta + mäso, zelenina, kúpanie na inej pláži, plávanie. (Pichol som sa na injekčnú striekačku!!!) Cesta do hotela popri mori, počítanie áut – 4 :140 – poloha volantu. Cestou sme videli bezdomovcov, zlodejov, krásne jachty, pekné aj škaredé baby. Nákup potravín (Andrej) na honosnú večeru. (Prežieranie) SMS-kovanie, čítanie a spánok. Výmena eur v hoteli Vladivostok, 100 za 3590 rubžov.

Deň desiaty, streda 10.09.2008 – pobyt - hotel

Raňajky v hoteli. Andrej – omeleta s hráškom, med, maslo, hrianky + káva. Ja – penová omeleta, šunka, syr, palacinky tvarohové, kondenzované mlieko + čaj s mliekom. Vypátranie misionára + adresa + telef. číslo. (Nebral) Oddych do 14.00 miest. času. Dovola sa nedalo a tak sme išli do mesta. Andrej si kúpil nabíjačku a chceli sme kúpi aj SIM-kartu. No bolo treba ís na koniec mesta, 6 zástaviek autobusom, cca pol hodiny. Zvládli sme to, kartu kúpili, pofotili tú čas mesta a nazad. Návšteva vežkého obchodného domu a nákup potravín. (fantastický výber) V obchodnom dome vypadol elektrický prúd – zaujímavé. Cesta na hotel cez pešiu zónu. Čapované pivo-drahé. Super večera z nakúpených potravín. (soljanka = kapusta + mäso, ryža, pohánka, morská kapusta, zelená cibužka a super kvas. Oddych, spánok do 21.30 hod. Pokus o spojenie s otcom Petrom. Dovolali sme sa jeho kolegovi, on tam nebol. Nechali sme odkaz, kde bývame. Volali sme aj Táni do Chabarovska, OK. Andrej odišiel foti nočný Vladivostok.

Deň jedenásty, štvrtok – 11.09.2008 – pobyt – hotel

Svitá tu trochu neskôr, asi 8.30. Raňajky v hoteli, štart do múzea – ponorky. Prehliadka, šašlík – dobrý, a čapované pivo – 250 rubžov, drahé a nedobré. Viac čapované pivo nepijeme. Dal som sa za 510 rubžov pekne ostriha. – viac sa vo Vladivostoku striha nedám. Nákup potravín. Previezli sme sa električkou č.7 asi 20 km. Zážitok! Dala sa s nami do reči pani (baba-jaga), čo vedela o Vladivostoku všetko. Celú cestu som ju počúval. 1 a pol hodiny. Električky v katastrofálnom stave, chodí v nich málo žudí, dôchodci zadarmo. Andrej fotil tú čas mesta.  Večer o 22.45 sa do nášho hotela dovolal otec Peter (Ján Pružina), kňaz, misionár. V nedežu večer zavolá, kedy v pondelok príde.

Deň dvanásty, piatok – 12.09.2008 – pobyt – hotel

Normálne hotelové raňajky, oddych. Potom sme chceli ís na inú električku. Išla tade, kde sme čakali, iba včerajšia 7-mička. A tak sme nasadli na autobus č.23. Na konečnej toho autobusu bolo autobusové nádražie. Odtiaž išli autobusy do okolia. Keby sme sa vyznali, bolo by to zaujímavé pocestovanie. Boli sme blízko pri mori (nadchod cez kožaje) a chceli sme sa okúpa. Nepáčilo sa nám more, ani pláž. Nekúpali sme sa. Bola tam aj veliká tržnica väčšinou s vietnamským tovarom, aj s predávajúcimi. Aj tam strihali, asi za 100 rubžov. Bol tam však aj klasický trh. Stánky s ovocím, zeleninou, ostatnými produktmi. (ryby, hríby, med, atď) Podebatovali sme s trhovníkmi, okoštovali včelí med, melóny (bezplatne) a všelijaké neznáme ovocie. Príjemní žudia a výborná atmosféra. Neďaleko v „knige“ sme kúpili turistickú mapu Vladivostoku a okolia. Super mapa. Cesta autobusom spä, potom na našu pláž. Chceli sme sa okúpa, blížila sa búrka – veterno. To nás neodradilo. Poskákali sme do vĺn (foto). Parádne plávanie. Búrka pošla a my tiež – zmoknutí do hotela.  Andrej si vyšiel na večernú prechádzku. Mal zážitok s uzavretou ulicou pred kinom Oceán – prišli tam nejakí potentáti, modré koberce, televízia a podobné somariny.

Deň trinásty, sobota – 13.09.2008 – pobyt

Bežné zobudenie, raňajky, oddych – mierny a štart do priestoru Vladivostok. Chceli sme ís električkou č. 6 na konečnú. Nedočkali sme sa. Tak zostal autobus č. 31.Ten nás zaviezol až k múzeu áut a motocyklov. Zaujímavé fotenie a cesta spä električkou. Rozhodli sme sa navštívi odžahlý kút mesta podža mapy. Doviezol nás tam autobus č. 13K. Výstup na konečnej, dali sme si pivo akože v krčme (pri magazíne), cesta spä a na pláž. Kúpanie do 20.00, nákup, večera a už sa nám nikde nechcelo. Andrej dos fotil a ja tiež, ale menej.  Vedža v kine oceán beží medzinárodný filmový festival a sú tu aj zahraniční hostia, herci a režiséri. Domáci z toho robia vedu  a uzavreli celý priestor pred kinom  Oceán.

Deň štrnásty, nedeža – 14.09.2008 – pobyt.

Plánovaný odchod na doporučenú plហdopadol takto: autobusom sme sa dostali asi do pol cesty, cca 20 km. Tam sme mali ma ďalší spoj, ten sa však do 30 min. nekonal. Vrátili sme sa 1 km spä, na už videnú pláž. Samotná plហbol šok! Namiesto piesku  bolo odpadové sklo, obrúsené hrany od mora a rôzny iný inertný odpad. (kachličky, porcelán, tehly, struska, kde tu aj kov, ihly, drôtiky, strunky, atď. No šok!!!  źudia na tom mali rozložené deky a lehátka. Deti sa v tom hrali a boli spokojné. Skrátka „vsjo normálno“. Prispôsobili sme sa a zahájili kúpanie. Voda a vlny v mori OK, strašne slané. Pred 19.00 hod sme išli (po 3 kvasoch) na tú konečnú autobusu 26. Ten však podža prísžubu nešiel. O 19.35 sme sa vydali stopova. Po asi 1 km chôdze nám zastal starší Nissan, šofér cca 45 rokov + 2 deti, 14 ročná dievčina a 16 ročný chlapec. Rozbehol sa rozhovor a vysvitlo, že ide z kostola, je silne veriaci, ale nie oficiálna cirkev. Debata o Bohu nás zblížila a daroval nám 2 knihy s venovaním. Aj 14 ročná dcéra  sa javila ako silne veriaca (bola bystrá). Zaviezli nás až k hotelu a po spoločnej modlitbe v aute sme sa rozlúčili. (kúpili sme im cestou za odvoz melón, vežký, červený, uzbecký a pre nás žltý a zaplatili sme 1400 rubžov) Nežutujeme to, je to škola, mali sme sa jedna. Holt! Sme cudzinci!!! Nákup chleba a kvasu. Večera – ryba zo včerajška a spánok.

Deň pätnásty, pondelok – 15.09.2008 – pobyt

Keďže sme mali ohlásenú návštevu pátra Petra na 14.00 hod., išli sme do rybamagazínu Oceán autobusom č.31. Magazín nás sklamal. Ryby iba to, čo v iných obchodoch. Kúpil som nejaké suveníry a išiel som spä. Páter Peter meškal 1 hodinu, ale nakoniec prišiel. Posedel asi 2 – 3 hod., dobrá debata ako s krajanom, ako s kňazom. Vežmi sympatický človek, doniesol nám 4 kiwi a 2 pressá kávy malé. My sme mu dali malú fžaštičku propolisu. Keď páter Peter odišiel, ešte raz sme zašli na železničnú stanicu overi odchody vlaku. (Andrej totiž vynašiel novú teóriu prepočtu časového posunu. Nakoniec všetko dobre dopadlo, dokúpili sme potraviny a kvas, najedli sa a išli spa. Ani posledný večer sme nevyužili na túlanie sa nočným Vladivostokom. Zajtra sa ide domov.

Deň šestnásty, utorok – 16.09.2008 – pobyt + vlak spä

Posledné raňajky v hoteli, oddych, dojedanie melónu, posledné sprchovanie, balenie. Do 12.00 miest. času sme museli vyprata izbu. Tak aj bolo. Odloženie batožiny do úschovne hotela (kamera chránenia), posledné nákupy darčekov a výmena posledných eur. Pri tejto činnosti sa odo mňa  oddelil Andrej. Mal som ho čaka na recepcii. Čakal som 1 hod., 2 hod. a začal som by nervózny. Modeloval som všetky katastrofické scenáre. Na koniec však došiel! Spotený a nabehaný. Totiž pred nosom mu zavreli 2 zmenárne a v 3 bol vežmi podozrivý a kontrola € (samé desiatky) bola dlhá, predlhá.  Odchod s batožinou na železničnú stanicu – pohoda. Andrej bol plne vyažený a ja menej. Čakanie na stanici (šašlik, kvas a vitamíny). Nástup do vlaku OK, presne o 22.00 miest. času, 15.00 moskovského času a 13.00 SEČ – ODCHOD! Večera vo vlaku, náznak hygieny, spánok. Tešíme sa na Táňu (telefonát)

Deň sedemnásty, streda – 17.09.2008 – vlak spä

Budíček OK, cca 6.00 miest.času. Hygiena a obliekanie bez raňajok. Čakali sme, čo prinesie Táňa. Chabarovsk sa blížil. (Vežké mesto) Od času čo sme do neho vošli, až po stanicu uplynulo 20 min. (60 km/hod.) Čakanie na Táňu nesklamalo. Čakala nás na „vakzale“ s kabelou. Usmiata, vymažovaná, pekná a štedrá. Dojímavé zvítanie a posedela si s nami v kupé (stáli sme tam 30.min) Táňa začala vybažova: koláč – pirogy, višňové, super, 7 rezňov kuracích, 4 rajčiny, šalát z limona (tajgová rastlina, miestna pochúka), 2 sušené ryby, (foto), fžašu bylinkovej pálenky - 4 dcl, malý čierny chleba, kalendár a odznak. Srdečne sme pohovorili, pospomínali a zas sme ju pozvali k nám. 30 minút ubehlo vežmi rýchlo, ako s človekom, s ktorým sa dobre cítite. Rozlúčka, slzy, odchod... Pristúpil do nášho kupé mladý chalan – námorník – rybár, až z ostrova Sachalin. Priatežský, zhovorčivý a mal prehžad. Ponúkli sme ho pálenkou – dal si a doniesol z bufetového vozu 2 x po 3 pivá a pistácie. Nastúpil v Chabarovsku a cestoval do Belohorska. (cca 700 km) Pospal si, podebatil, popil a vystúpil. (ukazoval zábery z rybárstva a z domu.) Večera ryby – Tánine, dojedli sme zákusky, dali štamprlík, hygiena OK – spánok. Krajina – tunely, rieky, mosty a lesostepi.

Deň osemnásty, štvrtok – 18.09.2008 – vlak spä

Svitanie, budíček, hygiena. Čaj z večera, štamprlík, normálne ráno. Vo vlaku Andrej kúpil šišky plnené zemiakmi. Tým sme začali raňajky. Potom chlieb so syrom, kôprom, rajčinami a čaj. Krásna krajina, rieka a lesy, briezky už žlté. Obed – konzerva kylky, syr. Nákup jabĺčiek, cibule, kvasu a piva. Debata so sprievodčíčkami, fotky. Dali nám rajčiny a my im jabĺčka. Sledovanie krásnej krajiny. Večera – paštéka, cibuža, kvas, zákusok. Hranie s mapou. SMS-ky odoslané aj prijaté. Fotenie, lúštenie krížovky. O 23.00 hod miest. času, 17.00 hod mosk. času a 15.00 hod SEČ sa išlo spa. Mesiačik nás sprevádzal za oknom. V hustej tme kedy-tedy svetielko dediny. Rusko je „božšoje“

Deň devätnásty, piatok – 19.09.2008 – vlak spä

Budíček asi 500 km pred Bajkalom. Na stanici Ulan-udz (rodisko Džingischána) sme kúpili na raňajky vežké priopečené buchty (foto) plnené zemiakmi a mäsom. Boli vežké a stačili nám. Zapili sme ich čajom a pivom, zjedli kúpený zákusok a prišiel Bajkal. Bol krásny, nasvietený slnkom. Andrej objavil, že na záchode sa dá otvori okno a fotil cez neho jak divý. Skoro vypadol z vlaku.  Vlak ide okolo jazera cca 2,5 hod. – 200 km. Ide pomalšie, ale stojí až v dedine Sžudanka (južný cíp jazera) Stojí tam iba 2 minúty, ale cez otvorené dvere (okná sa nedajú otvori) všetci nakupujú ryby od žudí, ktorí ich cez dvere ponúkajú. Predávajúci ich majú pripravené v mikroténových sáčkoch po 4 ks za 100 rubžov. Je to výhodná kúpa. Ryby a ruble rýchle menia majitežov. Je to úplný ošiaž, jak z predaja, tak z nákupu. Záhadou je, že vo vlaku už všetci vedia, že tu v Sžudanke, sú najlepšie ryby. (tzv. kapčone oploje  - údené teplé, a kapčone cholodnoje – udené chladné.) A ja som úspešne kúpil  4 ks teplé a 9 ks chladné. Tie sa nám žúbili viac a aj dlhšie vydržia. Kapčone teplé sme hneď zožrali. Boli OK. (čemer) Vlak zatiaž cez tunel opustil jazero Bajkal a zamieril cez širokú Rus na sever do mesta Irkutsk. Tu do nášho kupé pristúpil mladý muž, 36-ročný Sergej, geológ, naftár. Keď sa predstavil, ponúkol nám pivo.  Išiel na cyklické vožno domov z Východnej Sibíry, rieka Vrchnaja Čoma (viď mapu) do mestečka nad Tomskom – Krásna Jar.  Ponúkli sme ho pálenkou. Zaujímal sa o Slovensko, Česko a celú Európu.  Dobrá debata. Máme šastie na spolucestujúcich – zatiaž. Spriatelili sme sa aj so sprivodčíčkami (našemu šarmu nik neodolá) Debata, fotky a nákup u nich. Jedna varila boršč a doniesla po tanieri aj nám. Bol super – s baraninou.

Deň dvadsiaty, sobota – 20.09.2008 – vlak spä

Prespali sme sa až do strednej Sibíri asi 150 km pred Krasnojarsk. 3.30 moskovský čas, 8.30 MIČ, 1.30 SEČ. Nᚠspolucestujúci Sergej spal ďalej. Zjedli sme polievku + štamprlík. Oddych až do svitania a vrhli sme sa na „kapčone cholodnoje“ – ryby zo Sžudanky. Super pochúka, prežrali sme sa ako vždy. V Krasnojarsku nákup chleba + kvas. Stanica nová, mramorová, gýčovo pekná, Andrej fotil ako divý – mramor aj na záchode. Všade plno milície, obsadenej pol budovy, ešte že Andreja nezatkli. (ja som bol svedkom výmeny brzdového obloženia na kolese nášho vagóna. Pracovník to previedol rýchlo a kvalitne.) Keď sme sa pohli, Sergej sa zobudil a začal nás ponúka klobásovými tyčinkami, že to sú k pivu. Chutili nám aj ku kvasu. Dobrá debata, zas sa o všetko zaujímal. Samotné cestovanie nám už zovšednelo, ale nuda neni. Hra s mapou, debata s žuďmi – paráda. Pri Tomsku mestečku Tajga, Sergej vystúpil. Srdečná rozlúčka – sympaák s prehžadom. Daroval nám firemnú tušku, my jemu nič, lebo už nič naše nemáme. Navečerali sme sa, ryba + paštéka + cibuža + syr + chlieb + kvas + čaj. Andrej sa bol zákerne – hrnčeková sprcha. (6 hrnčekov cca 0,5 l)

Čítanie a spánok. Aj podža kompasu vlak ide na západ.

Deň dvadsiatyprvý, nedeža – 21.09.2008 – vlak spä

Budíček  pred Barabinskom. 22.40 mosk. Čas, 02.40 MIČ, 20.40 SEČ. Príjemné hádky o čase. Ležanie, čítanie, spánok a z postele nás vyhnal hlad. Raňajky – ryby zo Sžudanky „kapčone cholodnoje“ posledné 4 kusy.  Pochúka!!! Vlak naberal meškanie a tak sa plánované zastávky skracovali na nutnú kontrolu a išlo sa ďalej. Zaujímavý rovinatý kraj, kontrola situácie na mape, návšteva jedálneho vozňa – boršč -  OK. O 14.33 miestneho času sme prekročili hranicu 2000 km k Moskve. V mestách a dedinkách sa už častejšie vyskytujú moderné stavby. V Omsku popŕchalo. Andrej spal. Na zastávku umen sme skoro Andreja nechali. Všetko však dobre dopadlo. Vchádzame do Jekaterinburgu (predtým Sverdlovsk). Je to obrovské mesto, stáli sme málo. Miestny čas sa posúva k moskovskému času. 5 – 4 – 3 hod. rozdiel. Večera, sprcha, pivo a ideme spa. Posledná noc vo vlaku a ten uháňa na západ.

Deň dvadsiatydruhý, pondelok – 22.09.2008 – vlak spä.

Zobudili sme sa pred mestom Kirov ešte po tme. Debata a podriemanie. Raňajky – polievka + fazuža (nᚠkombinačný výmysel) – dojedanie zásob. Pozorovanie okolia, čaj, mapa, normálny cestovný deň. Andrej zaspal ako bábo. Ja som čítal lúštil krížovky ako obyčajne. Mapa sa nám zasekla, nevedeli sme nájs, kade ideme. Dalo mi to zabra, ale nakoniec som porozumel ruskej automape. A trasu som našiel. Andrej mi vyslovil pochvalu bez foto. Vonku zaujímavý kraj a vežké mesto Nižnyj Novgorod.  Vlak dobiehal meškanie a my sme dopíjali pivo a kvas a dojedali všetko, čo sme mali na cestu. Vlak meškanie dohnal a včas došiel do Moskvy (Jaroslavskyj Vagzal). Dve hodiny pred príchodom do stanice sprievodčíčky uzavreli WC a to mi neskôr robilo vežký problém. Riešili sme to až na námestí. Nástup do metra a na konečnú linky č.2 – Rečnoj Vagzal. Cesta zaujímavá ako v metre v Moskve. Maršutnyj taxík nás za 2 x 60 rubžov odviezol na Šermetevo 2. Zahájili sme 24 hodinové čakanie.

Deň dvadsiatytretí, utorok – 23.09.2008 – spä – letisko

Lavičky v hale letiska nás nežne pritúlili. Taxikári nás však chceli niekam odviez. Klimatizácia na nás útočila prievanom,  letištné bufety vysokými cenami a čistiaca čata čistiacim strojom. Všetko sme to vydrpžali, odolali sme a trochu aj pospali. Striedavo ja, aj Andrej. Keď svitlo cca  8.00 mosk. času, sme sa rozhodli ís do centra Moskvy. (Lietadlo nám letelo o 17.00 hod.) Stačilo sa vráti na 15.00 hodinu. Batožinu sme dali do „kamery chránenia“ – úschovne za 200 rubžov za 1 kus!  Ďalší cenový šok! Do mesta sme išli novou elektrickou rýchlodráhou. Lístok stál .......... rubžov – ďalší cenový šok!!! Moskva je oficiálne najdrahšie mesto na svete a to sa nám aj potvrdilo. „Rýchlovlak“ nás doviezol na stanicu metra. Ešte na povrchu sme si zahryzli obžúbené pelmene (opekaná šiška plnená mäsom). Keď Andrej nenašiel v okolitých magazínoch typické ruské cukríky, ktoré chcel silou-mocou donies domov, (mne je doteraz záhada prečo?) prevzal som velenie na tomto výlete ja. Popýtal som sa, ktorou trasou sa dostaneme najbližšie k centru, čiže Krásnej ploščadi – Červené námestie,  našiel som trasu na mapke a vyštartovali sme do metra. Vystúpili sme na stanici ............ a zistili, že od Červeného námestia sme asi 1 km. Úmorným (pre mňa) šžapaním sme to prekonali. Námestie – ozaj fascinujúci kúsok Moskvy. Mauzoléum Lenina sa mi zdala dos skromná budova, ale stojí tam. Andrej ma opustil za účelom fotenia a tak som sa sám potúlal po hornej časti Červeného námestia a pobral sa smerom k metru. Keď sme sa asi po 30 minútach s Andrejom našli, začal panikári, aby sme už išli na aeroport, lebo nestihneme lietadlo o 17.00. Bolo asi 12.00 hod. Časový plán som mal pevne v rukách a upokojil som situáciu nákupom pelmenov. Metrom sme sa bravúrne ako starí Moskali prepravili na konečnú .............................. Tam ešte Andrej (keďže sme mali čas) urobil zúfalý pokus o nakúpenie cukríkov. Ale neuspel. Chceli sme si niečo zahryznú a umožnil nám to kvázi bufet, v ktorom opekali veliké slané palacinky a plnili ich všeličím. My sme si dali s kuracím? mäsom. Boli vežmi chutné. Za ............... rubžov. Pri jedení sa nám prihovoril trochu podpitý Ukrajinec a núkal nás vodkou. Nie že by sme boli proti, ale do lietadla sme chceli ís triezvi. Potom nám vnucoval do 2/3 nedopitú fžašu, aj to sme odmietli, čomu sa vežmi čudoval. Rozišli sme sa však v dobrom, lebo v malom bufetíku sme ako Slováci mali úspech. (vždy, keď vysvitlo, že sme Slováci, žudia zaváhali. Ale keď sa to vyjasnilo cez Československo, všetci si spomenuli. Aj tu chválili naše rozdelenie bez krvi – príklad pre ostatných.

 Maršutný taxík nás za 2x 60 rubžov zase úspešne doviezol na letisko. Vyzdvihli sme si batožinu (s plačom: Tožko Peňazí!!!) V bufete sme si za posledné ruble kúpili 2x boršč,  tiež bol extrémne drahý, ale bolo nám to jedno, lebo sme potrebovali ruble minú. Mne aj tak zostalo asi ........... rubžov,  a vymenil som ich spä za 20 €. Prešli sme o poschodie vyššie k príletovej hale a začali vypĺňa „pasažiersku colnú deklaráciu“. Neviem odkiaž to Andrej zobral, ale tvrdil, že to musí by a všetci to vypisujú.  A naozaj, niektorí sa pri stolíku zastavili a maturovali okolo toho, tak ako my. (samozrejme, že to od nás nikto nikde nepýtal, ale aspoň sme sa tým dobre zabavili) Prešli sme tými všetkými pasovými a colnými kontrolami, ktoré v Rusku majú príchu dávnych časov. Na úplne poslednej kontrole sme sa dokonca museli vyzu, da dolu opasok, odloži mobil a všetko kovové do košíka, prejs „rámom“ a keď náhodou pískal, znova.  Sedíme si tak v odletovej hale a čakáme  pokyn na nástup do lietadla. Pohoda. Naraz sa ozval krásny hlas fujary, mysleli sme si, že je to z reproduktorov. Z kontrolnej zóny vychádzal chlap a balil fujaru do vreca. Svitlo nám, že to hral on. Z reproduktorov vyšiel pokyn, na nástup do lietadla. Okolo chlapa s fujarou išli ďalší s gitarou, husžami,  harmonikou.

Prihovoril som sa im: “Chlapi, vy ste nejaká folková skupina? Boli ste niekde vystupova, šíri našu kultúru?“

Oni odpovedali: „ Áno, šírili sme kultúru tam, kde ste vy neboli ani s prstom na mape!!!“

Ja: „ Kde to môže by? Lebo ja som s prstom na mape, bol už všade.“

Oni: „Na Bajkale, chlapi! Na Bajkale! Osem dní sme tam žili, chytali ryby a šírili našu kultúru! Viete, kde je Bajkal, jak je to ďaleko?“

Ja: „A ako ste tam, aj odtiaž cestovali?“

Oni: „No predsa lietadlom! Z Moskvy do Irkutska a teraz spä.“

Ja: „No tak chlapi, my dvaja sa vraciame z Vladivostoku a išli sme tam aj spä vlakom z Moskvy. A okolo Bajkalu sme išli takmer 2,5 hodiny.“

Všetkým, ktorí to počuli, zmrzol úsmev a jeden z nich zakričal: „ Poďte všetci sem, tu sú ešte väčší blázni ako my!!!“  A už sme boli kamaráti.

Celú cestu lietadlom sme si odovzdávali zážitky. Bola to partia (náhodný výber) z celého Slovenska. Rôzne profesie, rôzni žudia, ktorí si cez cestovku  objednali osem dňovú rybačku na Bajkale. Takmer nové TU-154 nás úspešne doviezlo do Blavy, jedlo a pijatika dobrá ako v lietadle. Letušky neboli dos pekné, ani dos mladé. V Blave nás spožahlivo čakal Peo a rozviezol nás domov.

- - -

Tak ako, priatelia - stojí to za to?

- - -

Cestovatežská relácia bola nahratá v štúdiu  SOL   na tému   Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway. Hosami relácie boli  Fero Škorík, a jeho kolega  Andrej Sahul  - priatelia, ktorí trasu z Moskvy do  Vladivostoku a spä zdolali pred tromi rokmi a dvaja originálni železničiari  Luboš Tomka s Tomášom  Dzurenkom. Títo dvaja cestovatelia vlakom  pred štyrmi rokmi prešli z  Leopoldova do  Vladivostoku a spä, čo je úctyhodných  24 000 km. 

Počas relácie sme sa telemostom spojili aj s Ferkovou  spolucestujúcou   Татьянou Васильченко  z  ďalekovýchodného  ruského  Chabarovska. Napriek desa hodinovému časovému posuvu  (v Ghabarovsku bolo pol štvrtej ráno a teplota  mínus  26 oC) , Tatjana  so slzami v očiach zaspomínala na spoločnú cestu cez takmer celé Rusko. 

Redakcia  SOL srdečne ďakuje za účas v diskusii všetkým hosom, prítomnej verejnosti  a samozrejme aj   Tatjane, ktorú určite v  Chabarovsku pri ceste Transsibírskou magistrálou navštívime.

Miloš Majko


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

Zobrazi všetky fotografie
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

Skry všetky fotografie

Video k článku:


Komentáre k článku:

Komentova môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateža novín ide o pokus zachova určitú formu vožnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokožvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli by v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívatežmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívatežov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívatežov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vyda túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívatež za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmaza príspevky, ktoré budú porušova pravidlá diskusie, prípadne budú obsahova reklamu, alebo ich súčasou budú reklamné odkazy. Vydavatež novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Prida komentár
Bottom panel

Š bratislavalive všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkožvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateža alebo autora článku zakázané.
Design: Š Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: Š Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na bratislavalive.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavatež novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavatež nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign