Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Bratislava Live | Rescue Online | Sereď Online | Reportér 24


Dnes je 18. 9. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Expedicia  Za polárny kruh 2016
Označenie inzercie
Expedicia Cernobyl 2016
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
ATELIER MAJKO
Označenie inzercie
Vysivanie na textil
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
INFOSLOBODA Transparentnosť v samospráve
Označenie inzercie
Karol Voltemar  - cesta okolo sveta na bicykli
Označenie inzercie
Bratislava na fotografiách
Označenie inzercie
Videá

Od presídlenia Slovákov z Maďarska uplynulo 65 rokov

Miloš MajkoDátum14. 04. 2012 23:32:46TémaHistória
200

Sereď   |   Dnes sa v  Seredi na  železničnej stanici  pri príležitosti  65. výročia príchodu  1. transportu  Slovákov z  Maďarska  z Pitvarosu stretli  priami účastníci, presídlenci a ďalší občania, ktorí sa o túto časť  našej histórie intenzívne  zaujímajú.

Stretnutie pripravil  Spolok Slovákov z  Maďarska na  Slovensku pod vedením  Dr. Anny Pilárikovej  v úzkej spolupráci s  Maticou  Slovenskou a mestom  Sereď.

Spomienkového stretnutia sa zúčastnil aj poslanec NR SR   Jozef Valocký, poslanci  VÚC  Slávka Kramárová a Luboš Šúry, zástupcovia  Matice  Slovenskej a primátor mesta  Martin Tomčányi.

Príjemným spestrením slávnosti boli vystúpenia žiakov Umeleckej školy a folklórneho súboru zo  Šoporne.

Niečo o presídlení  Slovákov z Maďarska:

Na európskorn kontinente skončila najstrašnejšia vojna našej planéty v roku 1945. Ak po prvej svetovej vojne sa ujarnené národy a národnosti dožadovali svojich práv a vytvárali nové štátne útvary, tak po druhej svetovej vojne sa tento proces dotváral, hlavne v štátoch víťazných, očisťovaním svojich uzemí o menšiny cudzích štátov, ktoré ostali na ich území a patrili etniku agresívnych fašistických štátov, ktoré vojnový konflikt spôsobili. Aj bývalá Československá republika nasadla na tento trend. Ihned' po skončení vojny sa vláda snažila zbaviť kolaborantov. Ku kolaborujúcim zložkám patrili menšiny - Maďarska a Nemecka. Československá vláda riešila týmto svojim krokom dva problémy. Prvý smeroval k tomu, aby si očistila svoje územia od nežiadúcej národnostnej menšiny a po druhé významný krok smeroval k tomu, aby pomohla svojim menšinám žijúcim na uzemí iných štátov, hlavne tých ktoré vznikli po rozdelení Rakúsko-Uhorska. Slováci boli roztrúsení na územiach týchto štátov: Mad'arsko, Rumunsko, Srbsko a Bulharsko. Národnostný útlak bol najväčší v Mad'arsku. Pomaďarčovanie všetkých národností na území Mad'arska bolo totiž uzákonené, tento krok československej vlády bol opodstatnený, ved' v Mad'arsku žilo okolo 400 tis. Slovákov. Štatistika Mad'arska vykazovala v roku 1910 prepočítaním na terajšie územie 362 tis. Slovákov. 1510 teda o nie malý počet, ktorý sa mal stať obeťou maďarského odnárodnovacieho procesu. Daromné boli štátnosti Slovákov na zákony, ktoré ich tvrdo postihovali a zbavovali vlastnej identity.
Tento proces sa začal riešit' návrhom na výmenu obyvateľstva. Na čele tohto procesu stála organizácia vytvorená tesne pred skončením druhej svetovej vojny. Touto organizáciou bol Antifašistický front Slovanov v Mad'arsku. Predsedom sa stal farár ECAV Michal Francisci, rodák zo Slovenského Komlosa. Sekretármi boli predsedovia dedinských organizácií, Na Komlosi to bol baťko Ondrej Berio, na Pitvarosi farár ECAV Ondrej Bulik. Do tejto organizácie vstúpilo 24 obcí, výmena sa niesla pod heslom "Mať volá". Počiatočná eufória bola veľká. Prvé zhromaždenia konané v Bekesskej Cabe boli tak mohutné, že ak by Caba mala obranné múry stredovekého hradu boli by od veľkého množstva prítomných iste popraskali. Mad'arskej vláde sa tento proces vôbec nepáčil. Nasadila proti nemu ostrú priam neľudskú kampari. Na odstrašovanie tých, ktorí chceli krajinu opustiť použila nehanebné a mimoriadne zavádzajúce argumenty. Dobová tlač nasadila kalibre argumentov ako napr: nechod'te, nedostanete majetok ktorý tu zanecháte, obyvateľov z jednej obce roztrúsia do množstva menších dedín, roztrháte mnoho rodín ak sa nedohodnete o spoločnom odchode, zanecháte tu hroby svojich rodných a množstvo iných nereálnych argumentov vytiahli do boja proti presídlovaniu. Táto propaganda nezostala bez výsledku. Iba najstatočnejší sa odhodlali vrátiť sa do svojej starej vlasti, no bolo ich len cca 78 tisíc z už spomenutého počtu cca 400 tisíc. Zapálená fakl'a dosť výrazne pohasla.
Aký význam či negatívum zanechala táto výmena ? Z tých, ktorí sa neodvážili vrátiť sa do svojej vlasti tichou rafinovanou maďarizáciou ostal len prach a popol. Dnes sa k slovenskej národnosti hlasi už len 10 tis. Slovákov. Je to obrovská strata pre náš národ. Tých, ktorí sa vrátili, odhliadnuc od dôsledkov starého politického systému, čakali slovenské školy, blahodárny pocit zachovania si svojej identity, presídlenci po dvoch generáciách k dnešnému dňu 65. výročia nášho návratu do pravlasti, dosiahli veľa významných postavení v spoločnosti. Z našich radov je mnoho učiteľov od národných po vysoké školy, v zdravotníctve pracujú kvalitné sestry a lekári, ani v strojárstve nezaostávame, máme mnoho majstrov a inžinierov. V kultúre tiež kráčajú naši potomkovia s dobou, v stavebníctve naši odborníci zanechali významné stopy v každej dedine, každom meste. Aj v kultúre sa zapísali deti našich rodičov na vzácnych postoch. Takto by sme mohli vymenovávať aj ďalšie oblasti, v ktorých pod krídlami našej vlasti slúžia potomkovia tých, ktorí sa pred dnešným výročím rozhodli správne. Vytvorili pre svoje deti, vnúčence a pravnúčence podmienky, ktoré im umožňujú hrdo sa hlásiť k svojej vlasti.
Čaká nás však ešte ťažká úloha vo vzťahu k našim bratom a sestrám, ktoré sa nerozhodli správne a ostali na svojich pôvodných miestach, na ktoré sa dostali ešte za Rakúsko-Uhorska. Ich osud je dosť chmúrny. Pri dobrej vôli našej vlády, ale aj po snahe nás všetkých volajú naši rodáci hlavne v Maďarsku, ktoré ani po mnohých stáročiach nie sú tolerantný ku svojim menšinám. Kde môžu tam im život znepríjemňujú a strkajú ich do vreca nemilosrdnej maďarizácii.

(text: Dr. Anna Pilariková)


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

Zobraziť všetky fotografie
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

Skryť všetky fotografie

Video k článku:


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹
onanym | 16-04-2012 09:11:28
pre jedna skoda - netaraj...
pohlad z druhej strany | 15-04-2012 18:53:52
trosku kontroverzne, ale nieco pravdy na tom asi bude
- http://www.youtube.com/watch?v=x-e6g4LRLms
ostatne narodnosti | 15-04-2012 16:36:35
Na Slovensku ziju aj Rusini, pri polskych hraniciach, dokonca pri roznych kulturnych podujatiach sa prednasalo aj tou recou okrem slovenskej a madarskej, a na zapade Slovenska Moravsko-Slovacko a dolu rakusaci...a kolko Cechov sa sem prizenilo, lebo tu boli na vojne, to bola taktika vtedajsiehi CSSR-Slovaci do Ciech, Cesi na Slovensko...jedna skoda, ze si nevsimate aj toto.V BRD zije kolko Slovakov, Cechov, Madarov, Spanielov...ti nikomu nevadia, lebo sa prisposobili, ale ine nie-Turci,Rusi, Albanci,atd.
jedna skoda | 15-04-2012 13:41:49
ze sa nepodarilo vysidlit madarov zo slovenskeho uzemia tak dokladne ako sa to urobilo z nemcami v cesku.
cesi si svoje uzemie stihli vycistit a vyhnanie madarov zo slovenska uz zapadne mocnosti stopli...
a mohol byt na slovensku pokoj, nebola by smk, most hid, ani slota a podobny extremisti a odpadla by kopa problemov a obcasne napatie v spolocnosti a trapili by sme sa tu uz len s ciganmi...

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Pridať komentár
Bottom panel

© bratislavalive všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na bratislavalive.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign