Prihlási sa Prihlási sa | Registrácia Nová registrácia
Bratislava Live | Rescue Online | Sereď Online | Reportér 24


Dnes je 9. 11. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Expedicia  Za polárny kruh 2016
Označenie inzercie
Expedicia Cernobyl 2016
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
ATELIER MAJKO
Označenie inzercie
Vysivanie na textil
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
INFOSLOBODA Transparentnos v samospráve
Označenie inzercie
Karol Voltemar  - cesta okolo sveta na bicykli
Označenie inzercie
Bratislava na fotografiách
Označenie inzercie
Videá

Archeológovia zaznamenali ďalší významný objav pri Múre nárekov - (hebr. הכותל המערבי, ha-Kotel ha-ma'aravi)

Miloš MajkoDátum09. 01. 2012 15:57:25TémaCestovanie
200

Jeruzalem / Izrael  (hebrejsky: יִשְרָאֵל, Jisra'el; arabsky: إسرائيل‎, 'Isrā'īl)   |    Až  2000 rokov staré hlinené pečatidlo  neďaleko známeho  Múru nárekov  v historickej časti  Jeruzalema našli archeológovia, ktorí tento unikátny nález následne oznámili svetu. Pečatidlo je tvaru gombíka a obsahuje armejsky napísané slová  " Čisté od Boha", čo má podža odborníkov znamena, že slúžilo na osvedčovanie obetných potravín či zvierat nosených do chrámu. U týchto predmetov bolo nevyhnutné, aby boli "čisté", keďže podža tvrdení historikov, boli súčasou rituálnych obradov.  Práve tento nález má by prvým dôkazom uvedených aktivít, ktoré boli popisované už v starovekých textoch.

- - -

Múr nárekov alebo Západný múr (hebr. הכותל המערבי, ha-Kotel ha-ma'aravi) je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku konci obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu. Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a zároveň miestom smútku nad zničením Chrámu.

K Múru nárekov prichádza mnoho pútnikov z celého sveta, aby tu vyslovili svoje modlitby, ktoré zároveň, napísané na kúsku papiera, vkladajú do štrbín múru.

Múr nárekov je súčasou opevnenia posvätného komplexu  uctievaného  veriacimi  z celého sveta.  Pred príchodom k nemu musia záujemcovia prejs bezpečnostnými prehliadkami.

Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíri Herodes Vežký. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov zborená pod úroveň terénu, okrem Múru nárekov a Malého múru. Mnohé časti hradby sú dnes často súčasou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru.

Podža rabínov však šechina (Hospodinova prítomnos) i po zničení Chrámu zostala na mieste Múru nárekov, čím sa zachovala posvätnos miesta. Keďže šechina nie je viazaná na existenciu chrámu, nie je ciežom väčšiny židov jeho obnovenie – o to viac, že na mieste Chrámu dnes stoja moslimské mešity.

História modlitieb

Prvá zmienka o smútočných modlitbách Židov na tomto mieste sa nachádza v rozprávaní pútnika z Bordeaux, ktorý do Jeruzalema dorazil v roku 333:

„ Nachádzajú sa tu dve Hadriánové sochy a neďaleko nich dierovaný kameň, ku ktorému každoročne prichádzajú Židia a pomazávajú ho olejom. So stonaním nad sebou nariekajú, trhajú svoje šaty a tak odchádzajú. “

O výške „dierovaného kameňa“ nie je nič známe, okrem jeho polohy, ktorá bola v miestach juhozápadného rohu Chrámovej hory. V rovnakom období bolo pre Židov stanovené obmedzenie ohžadom Jeruzalema a tí sa zhromažďovali na úpätí Olivovej hory, z ktorej bola Chrámová hora viditežná. Židia pripisovali jedinečnú hodnotu práve Západnej stene, pretože práve z nej vystupoval vežkňaz a jeho pomocníci pri obetovaní celopalu v čase Chrámu.

V roku 638 bol Jeruzalem dobytý moslimami a Chrámová hora bola opä upravovaná – boli na nej vybudované mešity, ktoré tam stoja dodnes. Sultán dovolil Židom býva v Jeruzaleme a práve v tomto období vznikla tradícia modlitieb pri hradbe Chrámovej hory.

Obvyklé pomenovanie Múr nárekov je prevzaté od Arabov, ktorí toto miesto takto pomenovali podža Židov, ktorí sa k múru prichádzali modli a oplakáva zničenie Chrámu. V hebrejčine sa používa názov Západný múr.

Benjamín z Tudely, ktorý navštívil Jeruzalem na konci 12. stor., pripomína miesto oproti Skalnému dómu: „…západný múr, jediný z múrov, ktorý bol v Chráme vo svätyni, nazývajú Brána milosrdenstva a prichádzajú k nemu Židia, aby sa tam modlili o pomoc“. Podobný popis sa objavuje v knihe „Jeruzalemská cesta“, napísanej v roku 1333. Prvá hodnoverná zmienka o Múre nárekov pochádza z roku 1488. Po dobytí Jeruzalema Osmanmi (1517) prikázal sultán prestava mesto a povzbudil Židov, vyhnaných v roku 1492 zo Španielska, aby sa usadzovali v Izraeli. Preto mohli mnohí Židia prichádza k Múru a urobi z neho trvalé miesto modlitby.

Obdobie po Šesdňovej vojne

Múr nárekov prešiel počas Šesdňovej vojny pod vládu Izraela a od tej doby je znovu, po dvoch desaročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej mali k nemu Židia zakázaný prístup, prístupná Židom i nežidom. Po vojne bola zbúraná štvr Mugrabi, ktorá stála naproti Múru a na jej mieste bolo vybudované námestie pre modliacich návštevníkov. Priestor námestia pri Múre je považované za „synagógu“ a tak sa pri vstupe vyžaduje pokrývka hlavy.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Múr nárekov je súčasou opevnenia posvätného komplexu  uctievaného  veriacimi  z celého sveta.  Pred príchodom k nemu musia záujemcovia prejs prísnymi  bezpečnostnými prehliadkami.


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk

Zobrazi všetky fotografie
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk

200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk

Skry všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentova môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateža novín ide o pokus zachova určitú formu vožnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokožvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli by v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívatežmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívatežov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívatežov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vyda túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívatež za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmaza príspevky, ktoré budú porušova pravidlá diskusie, prípadne budú obsahova reklamu, alebo ich súčasou budú reklamné odkazy. Vydavatež novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Prida komentár
Bottom panel

Š bratislavalive všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkožvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateža alebo autora článku zakázané.
Design: Š Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: Š Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na bratislavalive.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavatež novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavatež nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign