Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Bratislava Live | Rescue Online | Sereď Online | Reportér 24


Dnes je 23. 9. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Expedicia  Za polárny kruh 2016
Označenie inzercie
Expedicia Cernobyl 2016
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
ATELIER MAJKO
Označenie inzercie
Vysivanie na textil
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
INFOSLOBODA Transparentnosť v samospráve
Označenie inzercie
Karol Voltemar  - cesta okolo sveta na bicykli
Označenie inzercie
Bratislava na fotografiách
Označenie inzercie
Videá

„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“

Miloš MajkoDátum25. 08. 2012 23:40:41TémaVeda a technika
200

Výrok, ktorý  20. júla  1969 doslovne obletel našu planétu. Vyslovil ho na poslednom schodíku  APOLLA 11  Neil Armstrong a vystúpil na Mesačnú pôdu. Išlo o historický okamih a pre  USA mimoriadne dôležitý aj z pohľadu prestíže v dobývaní vesmíru.

Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930 – † 25. august 2012) bol bývalý americký astronaut, veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 11. On a Buzz Aldrin ako prví ľudia 20. júla 1969 pristáli na Mesiaci. Je to prvý človek, ktorý sa po ňom prechádzal. Celkovo strávil na povrchu Mesiaca 2 hodiny a 16 minút. Od roku 1971 bol profesorom na univerzite v Cincinnati.

Narodil sa blízko mesta Wapakoneta v štáte Ohio. V roku 1950 bol poslaný do Kórei, kde sa zúčastnil 78 bojových misií, na ktoré štartoval z lietadlovej lode USS Essex na lietadle Grumman F9F-2 Panther. Navštevoval Purdue University a v roku 1955 získal titul Bachelor of Science v odbore leteckého inžinierstva. Neskôr získal titul Masters degree na Univerzite v Južnej Karolíne.

Armstrong sa potom stal civilným testovacím pilotom pre NACA (predchodkyne NASA) na základni Edwards v Kalifornii. Uskutočnil celkom štyri lety na stroji Bell X-1B a sedem letov na North American X-15. Na stroji X-15 – 3 dosiahol výšku približne 63 km a na stroji X-15 – 1 dosiahol rýchlosť Mach 5,74 (t. j. 6 615 km/h). Keď odchádzal, mal nalietaných 2 450 hodín na viac ako päťdesiatich rôznych typoch lietadiel.

Od roku 1960 do roku 1962 sa podieľal na testovaní prototypu X-20 Dyna-Soar.

Armstronga v roku 1962 vybrala NASA do druhej skupiny astronautov (prvá skupina bola vybraná v roku 1959). Bol určený ako záložný pilot pre misiu Gemini 5 v roku 1965.

V roku 1966 velil misii Gemini 8, ktorej sa ako prvej podarilo spojenie s iným objektom na obežnej dráhe. V tom istom roku bol aj záložným veliteľom Gemini 11 a bol tiež veliteľom záložnej posádky misie Apollo 8 v roku 1968.

Pri testovaní letového trenažéru LLRV 6. mája 1968 došlo k jeho zlyhaniu a iba pohotové katapultovanie zachránilo Armstrongovi život.

V roku 1969 bol určený ako veliteľ misie Apollo 11, ktorej úlohou bolo pristáť na Mesiaci. Jeho kolegami boli pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin a pilot veliteľského modulu Michael Collins. Misia začala 16. júla 1969 o 13:32:00 UTC štartom z Kennedyho vesmírneho centra. Na Mesiaci pristál lunárny modul 20. júla 1969 o 20:17:40 UTC. O šesť hodín neskôr, 21. júla o 2:56 UTC vstúpil Armstrong ako prvý človek na povrch Mesiaca. Potom vyslovil slávnu vetu:

„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“

Všetci traja astronauti sa v poriadku vrátili naspäť na Zem 24. júla 1969 a okamžite si vyslúžili celosvetové uznanie.

Krátko po pristátí pomenovala IAU (Medzinárodná astronomická únia) jeden z malých kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 Armstrongovým menom. V jeho rodnom meste bolo po ňom pomenované múzeum letectva a vesmíru. V roku 1973 bol Medzinárodnou mineralogickou asociáciou prijatý platný minerálny druh nájdený v mongolskej časti púšte Gobi – kremičitan zirkóna a vápnika, ktorý bol pomenovaný po Armstrongovi – armstrongit.


Lety do vesmíru

Život po misii  APOLLO 11

Armstrong v rokoch 1971 až 1979 pôsobil ako profesor leteckého inžinierstva na Univerzite v Cincinnati. V roku 1986 bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala nehodu raketoplánu Challenger. V rokoch 1989 až 2002 pôsobil ako riaditeľ AIL Technologies, spoločnosti vyrábajúcej letecké komponenty.

Armstrong žil v posledných rokoch v ústraní v meste Lebanon v Ohiu, prakticky nedával interview médiám a verejne nevystupoval. Mal dlhšiu dobu problémy so srdcom, pričom na začiatku augusta 2012 podstúpil operáciu srdca, pri ktorej mu bol voperovaný bypass.

Zdroj: Wikipedia

Svetové tlačévé agentúry dnes oznámili, že  Neil Armstrong zomrel vo veku 82 rokov.

- - -

Autorskú fotoreportáž z amerického  Kennedy Space Centra na  Floride, sme priniesli v článku:

http://www.seredonline.sk/clanky/najblizsie-ako-sa-dostat-k-vesmiru-i-1/

 


Video k článku:


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Pridať komentár
Bottom panel

© bratislavalive všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na bratislavalive.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign